Aktuality

Z histórie Nálepkova.

V trinástom storočí za panovania Ladislava Kumánskeho, získal veľké majetky a pôdu na dolnom Spiši rod Mariášiovcov. Comes Botyz bol najstarší zo šiestich synov grófa Mareka z Markušoviec, zakladateľa rodu. Práve Comesa Botyza poveril jeho otec v r. 1270 priviesť na tieto dovtedy pusté územia kolonistov. Čo sa mu aj podarilo. Príchod Sasov znamenal nebývalý rozvoj celej Hnileckej doliny, hlavne čo sa banskej činnosti týkalo.

Samotní Sasi nazvali Hnileckú dolinu – Grúndlegebiet – „úzke údolie zavlažované potokmi“ a s týmto názvom je prvý raz zaznamenané v listine už  roku 1287. Keďže to bola prevažne hornatá oblasť, husto zalesnená, nebola veľmi vhodná na poľnohospodársku činnosť, priemysel sa zameral na bohaté náleziska železnej rudy, medi, ale aj zlata. V priebehu niekoľkých rokov sa stala celá Hnilecká dolina oblasťou európskeho významu, o ktorú javil záujem aj Uhorský kráľ. Začali vznikať kráľovské mestá ako Gelnica, Smolník, Henclová – Tichý potok. O vlastníctvo pôdy usilovala aj cirkev a ostrihomský biskup posunul chotár Rožňavy až do údolia Hnilca.

V tomto roku si obec Nálepkovo pripomína 730. výročie prvej písomnej zmienky o novozaloženej baníckej osade v sútoku riek Hnilca a Železného potoka s názvom Vagendruzel. Stalo sa tak na popud Comesa Botýza, osadu na základe zmluvy, potvrdenej na hrade Brzotín, založil Šoltýz Pekold z Gelnice a s ňou získala obec práva a slobody, no ťažila najmä z banského práva, s ktorým sa Vagendruzel – dnešné Nálepkovo, stalo významnou lokalitou siahajúcou od stredoveku do nedávnych čias.

Existenciu zakladateľskej listiny z roku 1290 potvrdila v roku 1315 Spišská kapitula v chráme sv. Martina pre Johana, Botýzovho brata, a hovorí sa v nej aj o potvrdený práv, slobôd a úžitkov, ktoré s ňou Šoltýz Pekold z Gelnice nadobudol.